Posledné dni mi dali opäť zabrať. Koniec školského roka,skúšky stále dookola,cestovanie,balenie a vybaľovanie,kopec žehlenia do toho...zdravotné problémy a chuť prespať celé dni. Bolo to ťažké,ale prežila som to. Aj keď som mala pocit,že vyskočím z toho rýchle idúceho vlaku a budem mať navždy pokoj. Keď som sa viezla v aute a s hlavou vyvrátenou do polí a lúk plakala,túžila som otvoriť tie dvere,vypadnúť na cestu,kotúľať sa dolu po stráni a zomrieť v tom žltom obilí. Len to,že mám rodinu mi bráni v týchto magorinách. Ale niektorí ľudia ma k nim dovádzajú...bohužiaľ.

Včera som išla domov vlakom a zažila som neskutočné rozčarovanie z dnešnej mládeže. Výrazy,ktoré používali sa tu nedajú popísať a ich hlavnou starosťou bolo večer sa "ožrať". Tie pipky-prepáčte za výraz-boli všetky krásne namaľované,oblečené a s vysokými opätkami. Ale len čo otvorili ústa,chcelo sa mi kričať. Normálne som si chvíľu predstavovala,že vstanem,jednu z nich zchytím a zaškrtím.:-))) Vzbudzovalo to vo mne neskutočné sklamanie,údiv a dokonca agresiu. Milí moji,včera som si uvedomila,že som zase blázon a potrebujem nutne dovolenku!!! Takže odchádzam na dva týždne preč a bude mi za vami smutno,ale potom sa snáď všetko vráti do starých koľají. Nebola som na dovolenke veľmi dlho a človek ju raz rok skutočne potrebuje.

Užite si prázdniny a nezbláznite sa.....................ako ja:-)