Je niečo po siedmej,mám voľno,ale nedokážem spať,hoci som nespala celú noc. Na hlave mám otok a celá ľavá polovica tela ma bolí. Okolo očí mám rozmazaný make-up a sedím tu zabalená do prikrývky,pretože mi je zima. Som v pražskom byte a som tu sama...prečo tu sedím sama,zbitá a unavená???

Priateľ mal včera narodeniny. A svoje narodeniny trávil v nemocnici na Bulovce. Zobrala som si voľno,aby som ho mohla vo štvrtok večer navštíviť v nemocnici a zaspievať mu Happy Birthday... Včera bol zvláštny deň. Nič nebolo ako malo byť a cítila som to aj celú cestu vo vlaku. Niekoľkokrát mi prišlo do plaču a bola som depresívna. V centre som mu kúpila knihu a dala ju zabaliť. Niesla som mu aj cukríky a koláč pre sestričky.Ovešaná taškami som vystúpila na Bulovce a nechala som si od dvoch ľudí poradiť,ako sa dostanem do nemocnice. Mala som zlý pocit,keď som vstupovala do podchodu. Pristúpil ku mne rýchlym krokom,vidím len jeho pohľad...upretý a zlý...veľmi zlý ...stihla som len uhnúť rane,ktorá mierila rovno na tvár...dostala som niekoľko úderov do spánku a na zátylok...kým som nespadla...cez zuby opakoval,"Dej sem tu tašku...dej sem tu tašku...slyšíš?!!!" Nemusel ma biť...dala by som mu ju hneď...ale on ma bil...ani sa neotočil,či dýcham...či som živá...ležala som na zemi a on len pokojne odkráčal. S mojou taškou...so županom od mojej milovanej maminky...s novými šatami...s I-podom,ktorý mi v Londýne pomohol prekonať moju samotu...boli to MOJE VECI....cítila som pocit hnus

Pomohli mi traja Rómovia...Pomohli mi psychicky a povzbudili ma. Navyše som sa s nimi nebála. Nim by som teraz rada povedala: Ďakujem!!!  Polícia sa ma samozrejme pýtala na farbu nasílníkovej pleti...nebol to Róm...

Odviezli ma do nemocnice,vyšetrili a prepustili a to všetko na neurochirurgii,na ktorú som mierila na spomínanú návštevu. Priateľa bohužiaľ nepustili domov a tak  prišiel pre mňa kamarát a strávili sme polovicu noci na kriminálke.Musím povedať,že na rozdiel od zdravotníkov v nemocnici,mali policajti veľmi citlivý prístup. Zdravotníci sa k žene,ktorú  po prvýkrát v živote niekto zbil nesprávali veľmi psychologicky a konštatovanie,že "dnes jsou lidé zlí a nebulte" mi nepomohlo...ba naopak!

ČO všetko z toho plynie???  Sama neviem...potrebovala som to vyjadriť...vypísať sa z toho...som sama a nemám pocit,že ma niekto pochopil.Celú tú dobu sa ku mne chovali,ako keby som za to mohla sama.

Ešte dodatok...v nemocnici som zaplatila poplatok 90 korún...to ste vedeli,že keď vás prepadnú,ešte za to zaplatíte???