Všetko sa jej zdalo zrazu také jednoduché...jasné a odkrývajúce podstatu. Sedela v húpacom kresle a pohyby jej vzdialene pripomínali vzrušenie,čo zažila. Kdesi vo vnútri cítila príjemné mravenčenie,motýľov,čo tam poletovali a vyvolávali zimomriavky na tele...Jediným prstom si prešla po ruke smerom od prostredníka až hore k nahému ramenu...zavrela oči a cítila jeho ruku...objala seba samu a nos zaborila do svojich vlastných vlasov....voňali prírodou...zatočila sa jej hlava...

Čakala na neho dlho do noci. Na stole horela jediná sviečka a vo veľkom pohári držala červené víno. S radosťou sa pozerala na jeho farbu,vychutnávala chuť a skúmala pocity,aké v nej víno zanechá. Všetky jej pohyby boli vláčne,jemné a radostné...spievala si a čakala na svojho milého.

Prišiel neskoro...pohár takmer dopila,keď ju chytil do náručia a zakrútil nad zemou. Bozkával ju a držal a ona mala pocit,že sa vznáša...vznáša sa nad vlastným telom a pozerá sa ako  ňou lomcuje túžba. Spôsob ,akým sa jej dotýkal ...to, akú vôňu cítila...to,že nevnímala čas...za to všetko mohla vášeň. Jej pravá podstata. Nie je tou ,za ktorú ju pokladajú...nie je opatrovateľka, ani upratovačka, ani udržovateľka rodinného krbu...

Je to Žena.