† 03. 03. 2010 | kód autora:
2lXNie som doktor, vedec,psychológ,ba ani filozof. Dokonca som "len" žena. Nedokážem nájsť liek na žiadnu chorobu. Ani na tú tvoju. Nemožem hľadať riešenia,lebo neviem aké by mali byť . Neviem,čo ti poradiť,neviem,čo povedať,čo urobiť... Pre mňa je ťažké pochopiť,prečo sa tak trápiš,keď nezomieraš. Nikto ti nevymeral čas tak,ako mojej mame. Nikto ti nepovedal,že tá choroba ťa dostane. Viem,že pre teba je to čosi odporné,ale mne to nikdy nevadilo. O tom,že nejakú chorobu máš ,by som vobec nevedela,nebyť tvojich "nálad". Snažím sa to pochopiť,ale to je všetko,čo možem urobiť... nie som Boh...viac nedokážem!!!
PS: Ako mu mám pomocť? Vraj sa o psoriáze nikde nehovorí...vraj na to každý kašle...vraj je to horšie ako rakovina...a bohatí ľudia majú určite liek...čokoľvek na to poviem...nepomože...nič nepomáha...Tak???
† 03. 03. 2010 | kód autora:
2lXTak som zmenila posobisko a teraz sa potýkam s oveľa mladším žiactvom,na aké som bola zvyknutá. Moji malinkí majú tri roky a 90 percent času,ktorý s nimi trávim preplačú. Tento týždeň by som si zaslúžila diplom " Najlepšia utešovateľka". Tentokrát neriešim problémy drzého správania,ani odvrávania. Nikoho neučím a nepoučujem a nepíšem dokonca ani písomky. Malé trojročné bytosti prišli prvýkrát do školky a chceli by svoju maminku. A to je všetko,čo je tam zatiaľ na riešenie. :-) Úplne chápem ich pocity a to všetko,čím prechádzajú a možno aj preto som sa do niektorých hneď zamilovala. Tie deti sú také prosté vo vyjadrovaní svojich pocitov a ja predsa milujem jednoduchosť. Neuvažujú príliš o tomto svete,lebo ich svet je "maminka".
Práca je to oveľa náročnejšia ako v škole. Niektorí učitelia ZŠ by sa na mňa možno hnevali,ale majú skvelú a jednoduchú prácu...samozrejme,pokiaľ sú to OSOBNOSTI. Každého by som poslala vysvetliť trojročnému "bábu" prečo maminka príde až po obede a potom sa potýkať s drzým siedmakom. Kto myslíte,že drží tromfy?
Viem,že tu zostanem rok,nanajvýš dva,lebo to chápem ako prestupnú stanicu,ale spomínať na to budem určite s úsmevom!!!
PS: Dozvedela som sa,že mám prsa. Potom som sa dozvedela,že mi voňajú vlasy. Potom,že som chorá a musím si ľahnúť na koberec. Vyšetrili ma traja doktori a pichli mi asi desať injekcíí. Musela som užiť kvapky proti kašlu-asi liter a potom som sa musela nechať učesať asi od piatich kaderníkov. Utešila som každý deň asi 10 detí ,prezúvala som a preobliekla som ich za tento týždeň snáď stokrát. Asistovala som pri toalete,umývaní a česaní. Hrala som sa v piesku a točila na kolotoči. Jedla som školkarsku stravu a bola veľmi dobrá. Upratala som tisíce hračiek. A milujem tie deti!!!
† 03. 03. 2010 | kód autora:
2lX1) Týždeň v práci za mnou a som viacej spokojná ako nespokojná,takže všetko je na dobrej ceste. Práca v školke je náročnejšia ako v škole a som vyčerpaná. Zamilovala som sa však do Štepánka,ktorý má tri roky a stačí mi každý deň tešiť sa na jeho úsmev.
2) Moj život je skvelý...niekedy aj skvelejší a niekedy aj horší,ale tak je to predsa u každého,nie???
3) Zažila som veľký nápor emócií...1.9. som mala oslavovať,ale bola som sama. Ale bola som sama tak ako pred rokom,takže som sa rozhodla,že sa nebudem ľutovať a radšej som navarila niečo dobré na večeru. Zlyhala som na celej čiare...
4) Podarilo sa mi nemyslieť na niečo hrozné...ale bolo to ťažké...veľmi ťažké. Ale ja zostanem optimista a až mi dá niekto "cez hubu",pojdem ďalej...
5) Stretneme sa na Zelenej...
† 03. 03. 2010 | kód autora:
2lXVobec nikdy som nebola schopná takých zmien. Mala som rada svoje ustálené dni,svoj režim a disciplínu a hlavne som nikdy nechcela vybočovať zo žiadnych spoločenských noriem. Túžila som po "normálnosti" ,lebo som v detstve nebola braná ako ostatné deti. Chcela som vždy žiť ako podľa príručky a chovať sa ako reklama na šťastnú rodinu. Nikdy som si nepriznávala svoje túžby a plnila som túžby iných ľudí. Prisposobovala som sa iným s takou samozrejmosťou ,že som o zmenách nikdy neuvažovala. Stereotyp ma ale vždy ubíjal a preto som si aspoň vybrala prácu,ktorá bola roznorodá a meniaca sa každý deň. Až v Londýne som pochopila,že tá práca bola doma jediným mojim šťastím a že všetko ostatné bolo zle. Preto som tam trpela. Nemala som nič, k čomu by som upínala svoje schopnosti a nič ,na čo by som sa denno denne tešila. Žila som stále pre niekoho iného a nedostávala za to nič,po čom som túžila.
Dnes je to celkom inak a ja dostávam presne to,čo som chcela. Ťažko sa to vysvetľuje niekomu,kto to nedokáže pochopiť ,lebo je tak veľmi iný ako ja. Moje srdce napĺňa veľká vášeň a láska. ˇUrobila som radikálne zmeny a nechcem sa upínať na prácu ani na sebaobetovanie sa iným. Všetko,čo tu urobím je mi vrátené tisíckrát...pohľadom,dotykom,objatím . Tým,že sa teším z práce domov a večer ma nikdy nesklame. Tým,že sa dvaja ľudia dokážu venovať jeden druhému a zároveň dokážu aj dať si pokoj na seba samého. Cítim sa šťastná. Robím len to,čo chcem a necítim sa nikam a nikým tlačená. Už nikdy neznesiem,aby si zo mňa niekto urobil obeť...bolelo ma to a vždy bude a prosiť o lásku sa nemá.
Tu o ňu prosiť nemusím...
† 03. 03. 2010 | kód autora:
2lX Vraj sa o mňa niektorí jedinci boja,ale nemusíte a týmto Vám dávam zdelenie,že skutočne žijem a mám sa dobre,aj keď vždy môže byť aj lepšie. Píšem málo,lebo nemám podmienky na písanie a na kolene sa mi písať nechce. Dnes som opäť vo svojom "kumbáli",tak mám možnosť niečo popísmenkovať,ale som ovínená a celkom unavená,tak pochybujem,že v tom nájdete skryté pravdy.
Chýbajú mi tu nejaké veci a nejakí ľudia,ale nebudem konkrétna,lebo by to nemalo zmysel. Veľa vecí na tomto svete nedáva zmysel. A je mi strašne horko...aj vám je tak strašne horko??? Idem spať...dobrú noc a zase niekedy dovidenia!!!
Tak toto bol článok jak hovado!!! :-)))
† 03. 03. 2010 | kód autora:
2lXSkutočne sa to dá takto bagatelizovať? Skutočne sa to dá zahrnúť do jedinej vety? To,že sa dvaja ľudia rozišli,že každý išiel svojim smerom. Dá sa vôbec povedať,že som si niekoho "našla" ?
Prečo o tom zase začínať,keď všetky veci boli už vypovedané...prečo to niekomu vysvetľovať,keď vás nechce ani nevie pochopiť. A prečo vás má trápiť,že vás niekto cudzí ohovára. Neviem celkom presne odpovedať,ale pokúsim sa o to.
Moja predstava bola vydať sa,mať deti a žiť šťastne pokým nepomrieme. To,že niekto mal iné predstavy predsa nie je moja chyba. A nie je to ani jeho chyba. Len sme to nedoriešili a nepočúvali jeden druhého. Môže sa to stať a stáva sa to. Nie sme prvý ani posledný pár,ktorý tak dopadol.
† 03. 03. 2010 | kód autora:
2lXTo viete...každý deň si rozprávam,že ráno vstanem,umyjem sa,vydrhnem sa masážnou rukavicou,natriem sa tým správnym krémom,zašportujem si a dám si zdravé raňajky. Lenže v poslednej dobe zvládam akurát tak umyť si zuby a dať si tie raňajky. Vôbec,ale vôbec nemám chuť sa o seba"špeciálne" starať a to ani psychicky. Do vlaku som si naposledy pribalila povinnú literatúru,no namiesto toho som celú cestu čítala módny časopis. Samozrejme som bola na seba nasratá ešte viac. Po prvé,tá dokonalá krása tam,po druhé stále tie isté kecy o láske,sexe a deťoch. Značne demotivovaná som sa dostavila po tri a pol hodinovej ceste vlakom(vedľa mňa samozrejme sedelo dieťa,čo sa mi stáva v poslednej dobe príliš často) domov a sama sebe som prisahala,že budem zdravo jesť a cvičiť. Keďže chladničku zásobuje otec,dopadlo to asi tak,že som dnes jedla len rožky,maximálne nezdravú salámu a grilované kura. A skoro som nepila. prišla som na to až teraz,keď sa mi lepí jazyk na podnebie. Mimo iné som "skúšala" športovať,ale po polhodinovom zívaní a nedostatku sily nejako spracovať tenisovú loptičku mi došlo,že dnes to nepôjde. To,že dneska sú hody číslo dva a všetci sa momentálne bavia je len na truc. Vonku zúri leto a mne je zima. Zababušená do ružového županu túžim po cigarete a flaši vína. A to prosím nefajčím. Tak ja neviem. Buď tu boli nedávno mimozemšťania a vymenili moje telo za niekoho iného,alebo mám depku. No,keďže reálne je skôr to druhé,uvažujem,či mám ísť spať a zostať v posteli ďalších 24 hodín. Fuck. Potrebujem železo. A umyť si vlasy...Domluvila sem!
† 03. 03. 2010 | kód autora:
2lX ...novým kúskom nenaučíš. I keď ,sú tu určití optimisti,ale ja tam nepatrím. Trávim víkend v Jeseníkoch. Pre mňa je to čarovné miesto,ale nikdy som po nich nechodila pešo. V sobotu som absolvovala výstup na kopec,ktorý mi pripadal ako Mount Everest a hoci som fučala ako lokomotíva a nadávala na to,ako nenávidím chodenie do kopca,nakoniec sa mi výhľad veľmi páčil. Asi som snob. Nie. Určite som snob. Tvrdím to už tri dni a len tak sa toho nepustím. Každý má to svoje,každý vyrastal v nejakej rodine a každý si sám vyberie,čo ho baví. Moji rodičia neboli veľkí cestovatelia,nebrávali nás na túry,ani do lesa a na dovolenku sme síce raz ročne chodili,ale tam sme trávili všetok čas vo vode a na chate. Nikdy sme spolu neboli na žiadnom hrade,zámku ani nikde inde ako rodina. Napriek tomu som sa ako dieťa cítila šťastná. Pre mňa sú rodinné chvíle spojené s večerou v reštaurácii. Otec nás často zobral jesť von a my sme to milovali. Áno,niekedy ľutujem a závidím ľuďom,čo majú vzťah k túlaniu sa po svete,ale ja som šťastná aj keď vidím krásu prírody z auta,či vlaku. Okrem toho,že som lenivá,tak som aj strachopud a za každým kríkom vidím divé zviera,za každým kameňom zlomenú nohu a starým stromom smrť.
Mám rada všetko nové,ale nepodlieham tomu. Ja som proste stará konzerva!
† 03. 03. 2010 | kód autora:
2lXMyslíte,že ma snáď teší,že sedím o jedenástej sama u compu...sobota,letná noc,hody...paráda...
Boli časy,kedy sme sa na tieto 4 noci tešili.Ako deti sme sa tešili na všetky tie kolotoče a cukrovú vatu,aj keď mňa už ako malé dieťa bolela hlava z tých odrhovačiak...no ale mala som aspoň dvoje nové šaty.:-))) V puberte boli tie dni rozprávkové. Zábava,šantenie,balenie sa a popichovanie.Video s mojou prvou láskou sa odohráva práve na reťazáku:-))) . Od dvatsiatky som každé 4 dni prežila na dedinskej zábave. Tancom,spevom a pitím sme sa často zabávali až do rána. Minulý rok som po prvýkrát nestrávila tieto dni oslavami,ale sedením doma u telky. Po prvé som bola sama-muž odišiel do Londýna a po druhé som na zábavu nemala ani myšlienky. Niežeby som nemala s kým ísť...ale nechcela som. Dnes trávim druhý rok sama doma. Mala by som byť niekde ďaleko preč,ale namiesto toho som tu a ľutujem sa. Tentokrát tam ani nemôžem ísť,lebo sa bojím,že stretnem svoju minulosť a neurobí mi to dobre. Nové šaty tiež nemám,keď už sme u toho.:-))) Obliekla som sa však ako sa na hody patrí,nasadila som náušnice a asi zjem aj tú druhú polovicu cheesecaku.Budem sa tváriť,že sa skvelo bavím a až ten cheesecake sama vytancujem práve tu u mňa v izbe,pôjdem si ľahnúť a zabudnem,že hody vôbec niekedy existovali.
Zírám,ako nás dokáže dedina ovplyvniť...a Praha sa mi smeje:-)))
† 03. 03. 2010 | kód autora:
2lXKričala na neho všetky tie veci a on nepočúval. Bola už tak na dne,že chcela potrestať samu seba za to,že veci nefungujú. Búchala hlavou o stenu a ťahala si vlasy,ktoré na sebe tak ľúbila a vytrhávala si ich...ležala v kúpeľni na zemi a nikto sa nepokúšal vniesť do jej duše kľud. Bola blázon a vedela to. V hlave sa jej vynárali hrôzostrašné myšlienky a mala strach. Strach vyjsť z domu,chodiť po uliciach,roprávať s ľuďmi...žila v ulite a vo svojom bezpečnom svete. Tešila sa každý deň na jeho príchod a každý deň krátko po príchode plakala. Plakala dlho do noci. Sama a opustená,bez jedinej živej duše,ktorá by ju pochopila. Nenávidela tento svet a ten svet sa s ňou zahrával. Nenávidela ten červený autobus,aj toho šoféra v ňom aj tú istú cestu do tej istej práce. Netešila sa vôbec z ničoho. Nemala žiadne zážitky,žiadne radosti a potešenia. Nemala vôbec nikoho a nič. V tých chviľach túžila len zomrieť...ale bola slabá na to,aby to urobila.Na to ,aby si vzala život,ktorý jej Boh dal.
A potom sa odrazu veci zmenili a ona uvidela svet v iných farbách. Kto by sa nechcel tešiť z práce domov na nekonečný večer...ohúril ju svet,ohúrilo ju prežívanie každého momentu a ona pila a pila...lebo bola smädná. Bola smädná a nikto jej nepodal pohár vody...až on!
Nesúď ma za to. Lebo ja som robila len to,čo bolo prirodzené. To ty si urobil vec,čo sa priečila prírode...prepáč!
Copyright © 2008-2012 Hups.cz. Všechna práva vyhrazena.
